Založiť novú webovú stránku alebo e-shopChcem nový web
aktualizované: 20.09.2013 21:44:34 

 
 
 

Vojenská taktika (resp. bojová taktika) je najnižšia zložka vojenského umenia (vedľa vojenskej stratégie a vojenského operačného umenia ). Pri vojenskej taktike sa študujú základy boja a jeho zákonitosti, stanovujú sa spôsoby využitia bojových prostriedkov na útok a obranu, skúmajú sa sily a prostriedky nepriateľa a jeho spôsoby vedenia boja, vypracovávajú sa optimálne spôsoby organizácie a vedenia boja v rôznych podmienkach danej situácie. V užšom zmysle môže byť vojenská taktika aj konkrétna metóda použitá v bitke.

Úvod :

 

Primárnym cieľom taktiky je zničenie nepriateľa v boji. Úlohou taktiky je optimálne využitie síl, ktoré má veliteľ k dispozícii, ich optimálne rozmiestnenie a optimálne načasovanie, kedy sú nasadené.

Základom je napadnutie slabých alebo čo najslabších miest nepriateľa, prípadne v pre neho najnevhodnejšom čase.

Založená je na koordinácii vlastných jednotiek a presnom načasovaní útokov. Hojne sa proti nepriateľovi využíva terén , prípadne počasie a aj moment prekvapenia.

Oklamanie protivníka je tiež veľmi užitočné - napr. užitočné môže byť nalákať ho do pasce.

Za excelentnú taktiku sa považuje, keď niekto využije prevahu protivníka proti nemu samému.

V priebehu času prechádzala taktika dlhým obdobím stagnácie či prudkého vývoja v závislosti na technickom vývoji zbraní a filozofickom pohľade na vojnu.

Najlepšia analógia k taktike je poker , lebo:

  • nevidí sa do kariet
  • blafuje sa
  • snaží sa uhádnuť súperove karty sa k taktike dá prirovnať horšie, to skôr k stratégii.
Šach sa k taktike dá prirovnať horšie, to skôr k stratégii.

Taktika ako podmnožina :

Taktika sa volí pre konkrétnu vopred zvolenú oblasť boja, konkrétnu situáciu a konkrétne bojisko. Nezaoberá sa výberom vhodného bojiska či konkrétnej situácie. To je úloha operatiky . To znamená, že taktik si musí poradiť s už danou situáciou, ktorú mu určili iní a vyťažiť z nej čo najviac. Taktik sa nezaoberá cieľmi mimo oblasť pôsobenia pozemných vojsk, diplomacie a ekonomiky. To sa zaraďuje do oblasti stratégie.

Z toho vyplýva, že taktika je podmnožina operatiky . Samozrejme, pre pohodlnosť niektorých sa tieto termíny niekedy prekrývajú a operatika býva označovaná ako taktika.

Taktika sa zaoberá bezprostrednými operáciami, stratégia operácie plánuje dopredu. Ale to neznamená, že sa navzájom neovplyvňujú.

Lepší taktik vyhrá bitku, lepší stratég vyhrá vojnu…

…ale na veľa taktických porážkach sa môže zosypať aj tá najlepšia stratégia.

Filozofický rozdiel medzi taktikou a stratégiou je rovnaký ako rozdiel medzi rozumom a múdrostou , ako definovaný Platónom  čiže taktika jedná len na základe rozumu a konkrétnych faktov.

 

Faktory :

Iniciatíva

Vo väčšine životných situácií je výhodnejšie urobiť prvý ťah, udrieť prvý, prísť prvý, dobehnúť prvý atď. Vo vojne je veľmi výhodné mať prvý výstrel - ak nie je nepriateľ pripravený, tak už tento výstrel neopätuje.

Hovorí sa že vojnová strana A má iniciatívu keď:

  • Protivník B nemá kedy robiť vlastné naplánované ťahy, ale musí sa stále prispôsobovať strane A (má plné ruky práce).

Pri vojenskej jednotke alebo aj armáde rozhoduje, či väčšina vojakov alebo zbraní tento prvý výstrel alebo prvý úder môže uskutočniť. Ak tak môže byť, tak hovoríme, že má taktickú iniciatívu. Nepriateľ, ktorý taktickú iniciatívu nemá, má zhoršené podmienky, aj keď má palebnú prevahu.

Taktická iniciatíva teda dokáže veľmi dobre vyvážiť prevahu v zbraniach a technike, ale aj naopak, lepšou technikou je možné vyvážiť väčšiu iniciatívu protivníka.

Iniciatívu možno získať:

  • Väčšou pohyblivosťou (obratnosť aj rýchosť)
  • Lepšími informáciami o nepriateľovi (obľúbená je špionáž )
  • Väčším dostrelom (alebo aj dosahom pri letectve) - vtedy nemôže nepriateľ paľbu opätovať, s väčším dosahom často prichádza aj vyššia nepresnosť.

 

Faktor náhody 

Aj najlepšie prepočítaná taktika môže zlyhať na náhode. Tá sa nedá úplne vylúčiť, ale sa dá aspoň zmenšiť. Pre tých, ktorí radi idú na istotu, je dobré používať štatistiku a teoriu pravdepodobnosti . Celé sa to nazýva kontrolované riziko .

Náhoda má veľa definícii, v taktike sa dá ale definovať:

  • Máme 2 množiny informácii: A je množina faktov, B je množina odhadov. Ak je výsledok vojenskej operácie závislý na množine B, tak hovoríme o faktore náhody.

Faktor náhody sa dá vyjadriť aj číselne. A to ako pomer kombinácií množiny B a kombinácií z množiny A:

f = \frac{B}{A+B}.100 [%]

Je tu ale ešte malý problém pre plánovačov: množina B nikdy nemusí byť úplná.

Takže veľa bitiek bolo nakoniec vyhratých so šťastím, len sa to inak opísalo.

ale:

Schopný generál, čo má samú smolu, nie je schopný

Generáli, čo majú smolu, sa často učia a zlepšujú rýchlejšie ako generáli, ktorí majú šťastie. Ich metódy bývajú prepracovanejšie. Všeobecne platí, že na porážkach sa učí rýchlejšie ako na víťazstvách.

Generáli, čo majú šťastie, vedia ale neskôr riskovať do krajnosti, „až kým sa ucho neodtrhne“.

Príkladom faktoru náhody je napr. počasie, ale najmä neznalosť situácie protivníka, tzv. vojnová hmla.

 

Faktor adaptácie

Dobrá taktika sa dá „recyklovať“, teda použiť viackrát. Ale aj ten najhlúpejší protivník sa skôr či neskôr prispôsobí a táto taktika je proti nemu už nepoužiteľná. To znamená, že protivník sa adaptoval.

Ale skúsený protivník sa vie adaptovať dokonca tak, že jeho nepriateľ proti nemu už nevymyslí nič, čo by ho prekvapilo.

V dlhodobej vojne treba adaptáciu do plánovania zakalkulovať, inak zažijeme nepríjemné prekvapenia.

 

Faktor zbraní

Vplyv zbraní na taktiku je obrovský - nedá sa zanedbať, silu jedného vojaka dokáže zmnohonásobiť. Stalo sa, že s opakovačkami dokázal jeden vojak pobiť desiatky vojakov s predovkami. Jediný problém môže byť, keď sa absolutizuje, t.j. napr. že s lepšími zbraňami vyhráme vždy.

 

Vojnová hmla 

Toto sú oblasti na vojenskej mape, o ktorých nemáme nijaké informácie o nepriatelovi. Nemôžeme povedať kde v tejto oblasti nepriateľ je ani či tam vôbec je. Dobré je tam vyslať prieskum.

 

Metódy :

Voľba taktiky

Iná taktika sa používa proti nepriateľovi, ktorý o nás nevie nič a my o ňom všetko a iná proti nepriateľovi, s ktorým máme preteky v zbrojený . Vtedy sú sily vyrovnané a o výsledku rozhodujú najmenšie maličkosti.

Maličkosti vojny nevyhrávajú, ale prehrali už hromadu vojen.

Tento súbor faktov sa nazýva taktická situácia. A tie sú:

  • Sila protivníkových jednotiek
  • Výzbroj a typ jednotiek, vlastných aj nepriateľských (letecké ,tankové ,pešie)
  • Smer a ciele pohybu týchto jednotiek
  • Ciele útoku
  • Logistický situácia - zásobovacie cesty, kapacita zásobovania, stav zásob a munície - nebezpečná slabina.
  • Pohyblivosť jednotiek - dôležitý fakt - jeho nezohľadnenie býva nebezpečné
  • Terén - celkom solídny fakt - ťažko ignorovať niečo, cez čo treba prejsť alebo preletieť
  • Miera informovanosti - životne dôležitý fakt, pri nulovej informovanosti sa niekedy povie: topím sa vo vojnovej hmle .

Voľba podľa situácie:

  1. Absolútna prevaha - najjednoduchšia situácia; prevaha vo všetkých parametroch, netreba taktizovať, tu sa volí frontálny útok. Pozor, nepodceňovať súpera, inak môže byť útok s ťažkými stratami odrazený.
  2. Prevaha v palebnej sile - najlepšia je strategická obrana - v tomto prípade bývajú straty najmenšie, ale je potrebné dbať na nebezpečenstvo presakovania a obchvatných manévrov. Je však potrebné si uvedomiť, že obrana slúži len na oslabenie súpera. Vojna sa s ňou nevyhráva. Výnimkou však môže byť opotrebovávacia vojna.
  3. Prevaha v pohyblivosti - najlepšia taktika je udrieť a zmiznuť, známa aj ako prepadová taktika. Treba ale neustály prieskum ! Treba niekedy aj niekoľkokrát obetovať z už dobytého alebo aj vlastného územia. Napádať protivníkové slabiny ako napr. zásobovanie. Ak vieme rýchlo vybudovať silnú obranu, tak sa ešte aj odporúča Obkľučenie.

Situácií však môže byť viac, väčšinou sa ani nedajú popísať a preto veľa vecí závisí od osobnosti veliteľa a jeho vojakov. A aj kreativita a schopnosť neísť vyšlapanými chodníčkami sa cení.

A neslobodno zabúdať na neprestajný prieskum. Inak môže riziko strašne narásť a zmeniť sa na nezodpovedný hazard. Inteligentný protivník totiž pozoruje správanie zvyky súpera a dokáže situáciu nakamuflovať.

Zhromažďovanie faktov

To je jej silná stránka ale aj zároveň jej slabina: fakty sa dajú nepriateľom kamuflovať - fakty sa totiž získavajú len na základe projekcie skutočnosti.

Prakticky sa tieto fakty získavajú preskumom alebo špionážov.

Využitie chýb protivníka

Každý robí chyby. Otázka je, koľko chýb si môže veliteľ v danej taktickej situácii dovoliť. Pokiaľ ich vlastný veliteľ pozná, tak nie je o čom. Problém je ich len zistiť.

Typy chýb:

  1. Nevynútené chyby - ťažké a neodpustiteľné, napr. nevyužitie známych faktov - neskúsenosť veliteľa alebo chýbajúce vlastnosti ktoré má veliteľ mať. Napr. stres alebo strata orientácie nie je výhovorka. Nevyužitie známych chýb protivníka teda patrí do tejto kategórie. Veliteľ čo sa dopúšta tohoto druhu chýb sa označuje ako neschopný veliteľ (nemusí byť ešte diletant alebo hlúpy).
  2. Vynútené chyby - na základe vojnovej lsti, manipulácie alebo objektívnej situácie (silná prevaha protivníka, zrútenie logistiky atď.) alebo vôbec vyčerpanie taktických možností. Vynútená chyba môže byť aj kvôli chybe vyššieho veliteľa (či už vynútenej alebo nie).

Vojnové hry 

Taktika nie je stavarina. Zakaždým sa začína odznovu. Preto je dobré si zľahka odsimulovať to, ako to na bojisku bude vyzerať, aké ťahy môže proti našim použiť nepriateľ a aké varianty máme my. Celkom dobrá metóda ale jej hlavná slabina je taká ako pri všetkých simuláciach: presnosť modelu. Ak si to odsimulujeme s nepresným modelom (veľkým generálom sa to stalo), tak nám už nik nepomôže.

Presnosť modelu závisí od:

  • informácií o teréne
  • informácií o zbraniach a počte protivníka
  • informácií o rozmiestnení protivníka
  • presnosti podmodelov (simulačný model zbraní, modelu účinku zbrane voči inej zbrani atď.)

Na vypočítanie podmodelov máme obyčajne viac času (pokiaľ nemá nepriateľ nejaké nové záhadné zbrane) ako na zistenie informácií o nepriateľovi.

Pozor: niekedy je lepšie menej počítať a je dobré vedieť si odsimulovať to v hlave (treba na to cvik). A drzosť aj tu niekedy víťazí.

Vývoj zbraní 

Používa sa pomerne málo lebo nová zbraň sa obyčajne nevymyslí a nevyrobí za deň. Ale niekedy aj narýchlo vyrobené a improvizované zbrane prispôsobené situácii vedia vyhrať aj beznádejnú bitku. Dôvod je popísaný v kapitole ( vojnové hry )

Psychológia 

Úvod 

Úlohou psychológie v taktike je:

  • pasívna - odhadovanie protivníka a jeho zámerov
  • aktívna - ovplyvňovanie protivníka, ako napríklad:
  • nútiť ho k nesprávnym odhadom
  • otupovanie ostražitosti - v takom prípade dokáže aj skúsený protivník spraviť školácke a fatálne chyby

Znalosť psychológie nepriateľa je užitočná, lebo sa vie odhadnúť ako nepriateľ zareaguje pri nedostatku faktov a možno ho tak ľahšie vodiť za nos.

Ľahšie sa odhaduje ale aj ovplyvňuje psichológia skupiny - jednotlivci sú nevypočítateľný. Čím väčšia je skupina, tým je vypočítateľnejšia.

Vojnová lesť 

Predkladanie falošných faktov nepriateľovi sa nazýva vojnová lesť . Výsledok vojnovej lsti je skoro okamžitý v porovnaní s manipuláciou.

Vojnové umenie je založené na klamaní - Sun-c

Manipulácia

Na rozdiel od vojnovej lsti tu nepriateľa doslova dlhodobo (podľa inteligencie súpera, sprostého deň, múdreho aj roky) spracúvame až pokial dobrovoľne nejedná ako my chceme.

Je to najnebezpečnejšia zbraň, pretože neraz neguje akúkoľvek prevahu v sile a výzbroji vynútenými chybami protivníka.

Príklady:

  1. tak dlho ustupovať až si nepriateľ myslí že je silnejší. Postupne sa prepne na prenasledovací mód a keď už zanedbal všetky možné obranné opatrenia, tak nečakane zaútočíte. Veľmi mocné armády boli takto porazené ( Bitka na riéke Kalke, Bitka pri Charkove).
  2. nechať nepriateľa pár krát vyhrať, napr. na nejakom druhu terénu napr. v lese. Na iných typoch terénu napr. na rovine naprotitomu nedať kožu lacno. Nepriateľ potom akosi podvedome nasadzuje svoje najlepšie obranné jednotky nie v lesoch ale na rovinách. A odrazu zrovna urobíme hlavnú ofenzívu cez nejaký les a on ju nevie zastaviť.

Nároky na osobnosť :

Vlastnosti 

Schopnosť taktizovať závisí silno od osobnosti. Patrí k jobom, ktoré extrémne rýchlo podliehajú vývoju. Požadované resp. užitočné duševné vlastnosti sú preto:

  1. Schopnosť orientovať sa v chaose - schopnosť improvizovať - nutná podmienka (nie postačujúca)
  2. Tímové myslenie - keď nie je, tak sú ostatné vlastnosti zbytočné
  3. Predstavivosť
  4. Odolnosť voči stresu a panike - najmä v obranných a ústupových bojoch
  5. Kreativita
  6. Schopnosť rozhodovať sa - to isté rozhodnutie, ktoré je dobré teraz, môže byť neskôr nanič.
  7. Dôslednosť
  8. Nebyť povrchný - inak sa dá ľahšie oklamať
  9. Charizma
  10. rýchlosť
  11. Vytrvalosť
  12. Odvaha
  13. Samostatnosť

Aspoň vlastnosti č.1 a č.2 plus dve ďalšie vlastnosti by mal mať ako tak schopný veliteľ.

Dobré vojenské vzdelanie vie tieto schopnosti zmnohonásobiť. Aj skúsenosti sú nevyhnutné. S nulovými skúsenosťami sú tieto schopnosti nanič. Len niekto ich potrebuje menej a niekto viac.

Známkovanie 

  1. Idiot - prehrá aj jasne vyhratú bitku
  2. Profesionál - ak má lepšie vycvičenú a vyzbrojenú a vybavenú armádu, tak väčšinou vyhrá. Ak nie tak obyčajne prehrá.
  3. Génius - porazí aj silnejšieho protivníka alebo lepšie vyzbrojeného. Alebo oboje. Vyžmýcha zo suchej handry kvapku. Prehrá len vo fakt beznádejných situáciách.
  4. Virtuóz - ignoruje všetko; prevahu, výzbroj, robí si s nepriateľom čo chce. Z vopred prehratých bitiek robí víťazstvá. Bitky vyhráva niekedy ešte skôr než začnú.
  5. Supertaktik - nemusí nikdy bojovať - vyhral už dopredu (podľa Sun-c - Umenie vojny)

Vo vojne sú vždy dvaja, takže tieto stupňe sú ako relatívne k súperovi.

Existujú aj medzistupne, napr. profesionálni idioti.

Tímovosť 

Ako už bolo spomenuté v odseku o psychológii, inak sa správajú jednotlivci a inak skupina (hoci aj tých istých) jednotlivcov.

Veliteľ by mal mať okolo seba tím, ktorý dopĺňa jeho chýbajúce vlastnosti a ktorý sa stará o veci, ktoré by sám nezvládal a ktoré by ho odvádzali od jeho primárnej úlohy - veliť.

Vedieť vybrať tím je schopnosť víťazov. Na škodu nie sú ani „tvorivé trenice“ v tíme, lebo:

Tím nie je stádo

 

Rozdelenie taktiky :

  • bojové formácie - patria sem hlavne rôzne bojové a pochodové formácie
  • klasické taktiky- klasické bitevné útočné a obranné taktiky
  • špeciálne taktiky - rôzne prepadové a ďalšie „neortodoxné“ taktiky a taktiky zvláštnych operácií (komando)
TOPlist